Záložné právo posilňuje zabezpečenú pohľadávky dvomi spôsobmi. Prvoradou funkciou záložného práva je jeho zabezpečovací charakter. Záložné právo chráni a zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa od okamihu svojho vzniku pričom zároveň motivuje, resp. donucuje záložného dlžníka, aby sa uhradením svojho záväzku voči záložnému veriteľovi zbavil zriadeného záložného práva, ktoré zaťažuje jeho majetok.
Okrem vyššie uvedeného plní záložné právo taktiež uhradzovaciu funkciu, ktorá dáva záložnému veriteľovi možnosť uspokojiť sa z predmetu zálohu v prípade, pokiaľ dlžník nesplní riadne a včas svoj záväzok voči veriteľovi. Záložné právo teda predstavuje akúsi pomoc pre veriteľa v prípade, pokiaľ jeho pohľadávka nebude plnená v zmysle stanovených podmienok.
V zmysle nálezu ÚS ČR z 2.10.1997, sp. zn. III. ÚS 90/1997 záložné právo je vecným právom, čo znamená, že nepôsobí iba voči osobe, ktorá s veriteľom uzavrela záložnú zmluvu, ale aj voči tretím osobám. To ale neznamená, že od vzniku záložného práva by vlastník nemohol založenú veci speňažiť alebo inak s ňou disponovať, pretože záložné právo pôsobí aj voči ďalšiemu nadobúdateľovi. Jediným obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným právom, je, že vlastník nehnuteľnosti musí strpieť, aby sa záložný veriteľ v prípade nesplnenia zabezpečenej pohľadávky uspokojil zo zálohu.
Zabezpečovacím právom sa na účely konkurzu a reštrukturalizáciu rozumie okrem iného aj záložné právo.
Záložný veriteľ si môže svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzného konania vedeného na majetok dlžníka resp. úpadcu, ak si dlžník nesplní svoju povinnosť uhradiť pohľadávku, ktorá je zabezpečená. Výkon záložného práva po vyhlásení konkurzu spočíva v podaní prihlášky zabezpečenej pohľadávky v rámci konkurzu u správcu v stanovených lehotách.
V zmysle ust. § 50 ods.1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo okrem záložné práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom registri pred vyhlásením konkurzu okrem záložného práva zriadeného správcom.
V zmysle uvedeného je jediným oprávneným na zriadenie záložného práva v rámci konkurzného konania iba správca. Správca však nie je oprávnený konať svojvoľne a na zaťaženie majetku úpadcu záložným právom zákon vyžaduje, aby bol správcovi uložený záväzný pokynu zo strany príslušného orgánu[1].
Ako praktický príklad možno uviesť situáciu, kedy je speňažovaný majetok patriaci do konkurznej podstaty pričom kupujúci financuje kúpu takéhoto majetku prostredníctvom úveru poskytnutého bankou a teda po uložení záväzného pokynu príslušným orgánom bude v prospech financujúcej banky zriadené záložného právo na uvedenom majetku.
Zdroje:
- Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
- Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, 1456 s.
- Fekete, I. Občiansky zákonník 1, Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2011, 1254 s.
[1] § 83 ods. 1 písm. k) ZKR „Príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o zriadenie záložného práva na majetok úpadcu.“
